Investičný fond

Investičný fond (v slovenskom práve v období 2004 - marec 2016 a v súčasných európskych predpisoch: investičná spoločnosť, angl. investment company) je fond (fond v zmysle subjekt kolektívneho investovania) majúci právnu subjektivitu, Je to teda opak podielového fondu, lebo ten nemá právnu subjektivitu. Investičný fond je právnická osoba (typicky kapitálová spoločnosť), ktorá získava prostriedky na investovanie do cenných papierov a pod. z toho, že koneční investori kupujú jej akcie (a teda nie napr. podielové listy). Konečný investor je teda akcionárom investičného fondu.

Nasledujúci text tohto článku opisuje pomery investičných fondov v Česku. V Česku musia mať investičné fondy právnu formu akciová spoločnosť.

Členovia fondu

Obvyklými osobami, ktoré sú súčasťou diania fondu sú:

• manažér fondu alebo investičný manažér - riadi investičné rozhodnutia
• správca fondu - spravuje obchodovanie
• predstavenstvo spoločnosti alebo správna rada - chráni majetok a zabezpečuje dodržiavanie zákonov, predpisov a pravidiel
• akcionári - vlastnia (alebo majú práva) aktív as nimi súvisiace príjmy
• marketingová alebo distribučná spoločnosť - na propagáciu a predaji akcií

Doba trvania

Investičný fond sa vytvára na dobu určitú, počas ktorého nemá fond povinnosť od investora - akcionára zakúpené akcie odkupovať. Investor ale môže akcie investičného fondu predať inému investorovi a získať tak prostriedky ešte pred ukončením činnosti investičného fondu. Likvidita investícií do investičných fondov je preto tiež menšia než v prípade investícií do otvorených podielových fondov.

Akcie

Množstvo akcií fondu sa počas životnosti fondu väčšinou nemení. Ceny akcií fondu podliehajú aj z tohto dôvodu väčším výkyvom ako podielové listy otvorených podielových fondov, pretože sú ovplyvnené názorom investorov na úspešnosť ich investičnej činnosti. Rizikovosť investícií do tohto fondu je preto vyššia ako pri otvorených podielových fondoch.

Čistá hodnota aktív

Čistá hodnota aktív je hodnota majetku fondu znížená o hodnotu jeho záväzkov. Metódy pre stanovenie tejto hodnoty sa líšia v súvislosti s jurisdikciou a môžu byť predmetom komplexného nariadenia.

Aktívne a pasívne riadenie

Cieľom fondov je zarobiť peniaze investovaním do aktív a získal tak reálny výnos (t.j vyšší ako inflácia). Metódy používané pre investície sa líšia. Existujú dva protikladné názory:

• aktívne riadenie - selektívnym nákupom v rámci finančného trhu je možné prekonať trh ako celok, preto sa používajú dynamické portfóliové stratégie nákupu a predaja investícií s meniacimi sa podmienkami na trhu
• pasívne riadenie - je nemožné predpovedať, ktoré jednotlivé podniky alebo časť trhu bude dosahovať lepšie výsledky ako iné a preto je portfóliová stratégia stanovená na začiatku a neskôr sa nemení; snaží sa odrážať trh ako celok. Ďalším príkladom pasívneho riadenia je metóda "kúpiť a držať", kde je portfóliová stratégia stanovená tiež od začiatku.

Legislatíva

Podmienky vzniku a činnosti určuje zákon o kolektívnom investovaní. Medzi podmienky povolenia dozerajúcim orgánom okrem iného patrí, že každý fond musí mať štatút a stanovy určujúce podrobne pravidlá jeho činnosti a v súlade so zákonom.

Najdôležitejšie obchodné informácie o investičnom fonde možno nájsť v tzv. prospekte, teda stručnom zhrnutí najdôležitejších informácií o fonde a jeho zameraní. Informácie o aktuálnej hodnote akcií investičného fondu je fond povinný uverejňovať najmenej jedenkrát za dva týždne spôsobom, ktorý umožňuje diaľkový prístup. Najčastejšie sú informácie poskytované prostredníctvom webových prezentácií na internete. Štruktúru majetku fondu, ktorá poskytuje investorom informáciu o spôsobe investovania fondu, musí investičný fond zverejňovať najmenej raz za mesiac.

Tuzemská legislatíva rozlišuje medzi štandardným a špeciálnym investičným fondom. Investor, ktorý sa rozhodne pre niektorú z foriem kolektívneho investovania a vyberie si fond so špecifickým zameraním, si môže vybrať typ aktív, do ktorých budú jeho prostriedky investované a týmto výberom si stanoví sám mieru rizika, ktorú je ochotný akceptovať.

Náklady

Poplatky sa platia pri nákupe a predaji akcií. Nákladom môže byť aj záporný rozdiel medzi cenou nákupu a predaja. Manažér fondu, ktorý riadi investičné rozhodnutia v mene investorov zaiste očakáva odmenu. Tá je často prevzatá priamo z majetku fondu ako fixné percento každý rok, niekedy ako variabilný poplatok súvisiaci s výkonom. Ak sa investorovi podarili vlastné investície, ich cena by sa nemala započítavať do odmeny. Ako súčasť fondu sú často brané náklady na poradenstvo poskytnuté maklérom alebo finančným poradcom označované ako provízia. Je ale tiež možné zakúpiť akcie priamo od poskytovateľov bez toho, aby investor musel tieto provízie platiť.

Rozmanitosť a riziko

Jednou z hlavných výhod kolektívneho investovania je zníženie investičného rizika rozmanitosťou. Investovaním do rôznych akcií sa zníži kapitálové riziko.

V prípade, že sú akcie v podobnom type triedy aktív alebo trhového sektoru, potom je tu riziko, že by mohli byť všetky akcie ovplyvnené nepriaznivými zmenami na trhu. Aby sa predišlo tomuto riziku, môžu investiční manažéri rozšíriť investície do rôznych tried aktív.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Investiční fond na českej Wikipédii.